Viete ako posilniť imunitu?

Imunita je téma, ktorú riešime najmä v období chrípok, viróz a pri opakovaných infekciách. Pravda však je, že imunitný systém pracuje každý deň – chráni nás pred vírusmi, baktériami aj ďalšími škodlivými vplyvmi, a to aj vtedy, keď sa cítime úplne zdraví. Ak je však imunita oslabená, telo sa bráni pomalšie, častejšie ochorieme, horšie sa zotavujeme a môžeme byť dlhodobo vyčerpaní. Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov sa dá imunita výrazne podporiť – prirodzene aj pomocou vhodných doplnkov.

Čo je imunitný systém a ako funguje?

Imunitný systém je komplexný obranný mechanizmus, ktorý nepretržite chráni organizmus pred infekciami, baktériami, vírusmi, plesňami, ale aj pred ďalšími škodlivými vplyvmi z prostredia. Jeho úlohou nie je len „bojovať s chorobou“, keď už vznikne, ale najmä včas rozpoznať hrozbu a zareagovať ešte skôr, než sa infekcia naplno rozvinie. Práve vďaka imunite sa väčšinu drobných patogénov telo dokáže zneškodniť bez toho, aby sme vôbec pocítili príznaky.

Imunitu tvoria bunky, tkanivá a orgány, ktoré spolupracujú ako prepojený systém. Medzi dôležité súčasti patrí napríklad kostná dreň, kde vznikajú krvinky, slezina, ktorá filtruje krv a pomáha odstrániť škodlivé mikroorganizmy, a lymfatické uzliny, ktoré fungujú ako „filtre“ zachytávajúce baktérie či vírusy. Veľmi dôležité sú aj biele krvinky (leukocyty), ktoré tvoria základ obrany. Niektoré z nich priamo ničia infekciu, iné koordinujú obrannú reakciu alebo vytvárajú protilátky. Okrem toho existujú aj rôzne imunologické molekuly, napríklad cytokíny, ktoré prenášajú informácie medzi imunitnými bunkami a spúšťajú zápalový proces.

Zjednodušene povedané, imunita funguje ako „bezpečnostná služba“ organizmu. Keď do tela vstúpi vírus alebo baktéria, imunitné bunky sa ho snažia rozpoznať ako cudzí prvok. Ak ho identifikujú, spustia obrannú reakciu – niekedy lokálnu (napríklad zápal v hrdle), inokedy celkovú (horúčka, únava, bolesť svalov). Výsledkom je, že telo sa pokúsi patogén zničiť a zároveň si o ňom uloží informáciu do tzv. imunitnej pamäte. Vďaka tomu pri ďalšom kontakte reaguje rýchlejšie a účinnejšie – preto niektoré choroby prekonáme len raz alebo máme výrazne ľahší priebeh po očkovaní.

Dôležité je tiež pochopiť, že imunita nie je len „silná alebo slabá“. Nie je cieľom mať imunitu neustále extrémne aktivovanú, pretože aj prehnaná imunita môže spôsobovať problémy (napríklad alergie alebo autoimunitné ochorenia). Ideálne fungovanie imunity je rovnováha – teda stav, keď imunitný systém dokáže efektívne chrániť telo, ale zároveň reaguje primerane a nepreťažuje organizmus zbytočným zápalom. Práve preto sa pri podpore imunity zameriavame nielen na vitamíny, ale aj na spánok, regeneráciu, stravu, psychiku a celkový životný štýl.

Prečo vzniká slabý imunitný systém?

Slabý alebo oslabený imunitný systém môže mať viac príčin a vo väčšine prípadov nejde len o jeden jediný faktor. Najčastejšie býva dôvodom kombinácia moderného životného štýlu, v ktorom má telo málo priestoru na regeneráciu. Výrazným problémom je najmä dlhodobý stres, pretože pri strese organizmus produkuje hormóny (najmä kortizol), ktoré pri dlhodobom pôsobení oslabujú imunitné reakcie. K tomu sa často pridáva nedostatok spánku, nepravidelný režim, zlá kvalita oddychu a celkové psychické vyčerpanie.

Ďalšou častou príčinou je nevyvážená strava a nedostatok prirodzeného pohybu. Ak človek trávi veľa času v interiéri, málo sa hýbe a zároveň konzumuje málo čerstvej zeleniny, ovocia a plnohodnotných bielkovín, telo postupne stráca dôležité zdroje, ktoré potrebuje na tvorbu obranných buniek. Imunita totiž nesúvisí len s jedným vitamínom – potrebuje energiu, dostatok živín a dobre fungujúci metabolizmus. Ak telo dlhodobo funguje v režime vyčerpania a preťaženia, obranné reakcie sa oslabujú, infekcie prichádzajú častejšie a regenerácia trvá dlhšie.

Veľmi častým dôvodom oslabenia imunity je aj nedostatok mikronutrientov, teda vitamínov a minerálov. Práve preto ľudia riešia vitamíny na imunitu, najmä vitamín C, vitamín D a zinok, ktoré patria medzi najdôležitejšie látky podieľajúce sa na imunitných procesoch. Ak má telo týchto látok dlhodobo málo, imunitný systém reaguje pomalšie a môže byť náchylnejší na opakované infekcie.

Oslabená imunita však môže súvisieť aj s chronickými ochoreniami, dlhodobým zápalom v tele, hormonálnou nerovnováhou alebo so stavmi, ktoré organizmus vyčerpávajú. Významný vplyv môže mať aj časté užívanie niektorých liekov, napríklad kortikoidov alebo liekov potláčajúcich imunitu. Imunitný systém býva oslabený aj po prekonaní infekcie, keď sa telo ešte nestihlo úplne zregenerovať – preto veľa ľudí pociťuje únavu a zvýšenú chorobnosť aj niekoľko týždňov po viróze či chrípke.

Ako sa prejavuje oslabený imunitný systém?

Oslabená imunita príznaky môžu byť veľmi rôznorodé a práve preto si ich ľudia často vysvetľujú ako „bežnú únavu“, prepracovanie alebo sezónne vyčerpanie. Typickým signálom je, že človek býva chorý častejšie než zvyčajne, infekcie trvajú dlhšie, priebeh je nepríjemnejší alebo sa ochorenia opakovane vracajú v krátkych intervaloch. Namiesto toho, aby sa telo rýchlo zotavilo, má problém „dostať sa späť do formy“ a chorobnosť sa môže natiahnuť na týždne. Časté sú bolesti hrdla, opakované nádchy, kašeľ, zápaly dutín, chrapot, ale aj opakovane sa vracajúce opary, ktoré sú veľmi typickým znakom toho, že imunitný systém nie je v rovnováhe.

Ďalším častým príznakom je dlhodobá únava a znížená energia, ktorá nepominie ani po víkende alebo po dlhšom spánku. Človek môže mať pocit, že je „neustále bez baterky“, často ho bolí hlava, ťažšie sa sústredí a rýchlejšie ho vyčerpajú bežné denné aktivity. Niekedy sa pridáva aj zhoršená kvalita spánku – problém zaspať, časté budenie alebo pocit, že spánok nie je regeneračný. To vytvára začarovaný kruh, pretože nekvalitný spánok imunitu ďalej oslabuje.

Niektorí ľudia si všimnú aj zmeny nálady, podráždenosť, výkyvy psychiky alebo zhoršenie motivácie. Imunita totiž úzko súvisí aj s nervovým systémom a stresom, takže oslabenie obranyschopnosti často ide ruka v ruke s psychickým vyčerpaním. Typické je aj dlhšie hojenie rán, horšie hojenie drobných zápalov v ústach alebo zvýšená náchylnosť na afty.

V niektorých prípadoch sa môže oslabená imunita prejaviť aj na pokožke. Objaviť sa môže suchšia, citlivejšia koža, zhoršenie ekzému alebo aj kožná reakcia typu oslabená imunita vyrážka. Takéto prejavy môžu súvisieť s tým, že telo reaguje citlivejšie na alergény, toxíny alebo prebiehajúce zápalové procesy v organizme. Ak sa podobné príznaky objavujú dlhodobo, opakovane alebo výrazne znižujú kvalitu života, je vhodné ich riešiť s lekárom a prípadne absolvovať základné vyšetrenia.

Ako sa mení imunitný systém počas tehotenstva?

Tehotenstvo je obdobie, kedy sa imunita prirodzene mení, pretože telo ženy prechádza veľkými hormonálnymi a fyziologickými zmenami. Organizmus sa musí prispôsobiť tomu, že v ňom rastie nový život, ktorý nesie aj genetickú informáciu otca, a teda z pohľadu imunity ide o „čiastočne cudzie“ tkanivo. Aby telo plod neodmietlo, niektoré obranné mechanizmy sa upravia a imunitný systém sa akoby „preladí“ do iného režimu. Tento proces je úplne prirodzený a nevyhnutný pre zdravý priebeh tehotenstva.

Výsledkom týchto zmien môže byť vyššia citlivosť na infekcie, častejšie nádchy, prechladnutia alebo dlhšie trvajúce virózy. Mnohé ženy zároveň pociťujú výraznejšiu únavu, slabosť a potrebu oddychu, najmä v prvom trimestri. Telo totiž investuje veľa energie do vývoja dieťaťa a zároveň pracuje v „novom nastavení“, na ktoré si musí postupne zvyknúť. Niektoré tehotné ženy si všimnú aj to, že sa im počas tehotenstva zhoršujú alebo naopak zlepšujú alergie či kožné problémy, čo opäť súvisí so zmeneným fungovaním imunity a hormonálnym pozadím.

Zároveň však neplatí, že by tehotná žena mala automaticky slabú imunitu. Skôr ide o to, že imunitný systém sa prispôsobuje tak, aby bol bezpečný pre vývoj dieťaťa, a preto môže reagovať inak než pred tehotenstvom. V tomto období je mimoriadne dôležitá prevencia – teda vyhýbanie sa kontaktu s chorými ľuďmi, dôsledná hygiena rúk a dostatočná regenerácia. Veľkú úlohu hrá aj kvalitná strava bohatá na bielkoviny, zeleninu a zdravé tuky, pretože práve z jedla telo získava látky potrebné pre správne fungovanie imunity.

Rovnako dôležité je dopĺňanie dôležitých živín podľa odporúčaní lekára. Najčastejšie ide o kyselinu listovú, vitamín D, železo či omega-3 mastné kyseliny. Ak sa výživové potreby zanedbajú, môže sa únava ešte zhoršiť a organizmus bude náchylnejší na infekcie. Preto je v tehotenstve ideálne nastaviť životný štýl tak, aby imunita mala dostatok podpory, ale zároveň bol celý prístup bezpečný aj pre bábätko.

Čo sú protilátky, na čo slúžia a kedy ich testovať?

Protilátky sú špeciálne ochranné bielkoviny, ktoré si telo vytvára ako reakciu na infekciu alebo očkovanie. Ich hlavnou úlohou je rozpoznať konkrétny vírus alebo baktériu, „označiť ho“ ako škodlivý a pomôcť imunitnému systému rýchlejšie a účinnejšie ho zneškodniť. V praxi fungujú ako veľmi presný obranný mechanizmus – každá protilátka je vytvorená tak, aby reagovala na konkrétny patogén alebo jeho časť. Vďaka tomu dokáže organizmus pri opakovanom kontakte s tým istým vírusom či baktériou reagovať oveľa rýchlejšie než pri prvej infekcii.

Práve s protilátkami súvisí aj tzv. imunitná pamäť. Keď človek prekoná infekciu alebo dostane vakcínu, imunitný systém si uloží „záznam“, ako s daným patogénom bojovať. To je dôvod, prečo niektoré ochorenia prekonáme len raz, prípadne ďalší priebeh býva výrazne miernejší. Protilátky tak predstavujú jeden z najdôležitejších prvkov obrany, pretože pomáhajú telu pripraviť sa na budúce situácie, kedy môže byť opäť vystavené rovnakému vírusu alebo baktérii.

Testovanie protilátok má zmysel v rôznych situáciách. Často sa využíva vtedy, keď chce človek vedieť, či už konkrétnu infekciu prekonal, alebo či má po očkovaní dostatočnú hladinu ochrany. Zároveň môže byť užitočné aj pri opakovaných infekciách, keď lekár potrebuje lepší obraz o tom, ako funguje imunitný systém pacienta a či telo na infekcie reaguje adekvátne. Vyšetrenie protilátok sa robí z krvi a môže pomôcť určiť, či je infekcia aktuálna, prekonaná alebo či je človek proti nej chránený.

Treba však dodať, že výsledky protilátok sa vždy interpretujú v súvislosti s konkrétnym ochorením a klinickými príznakmi. Nie každá nízka hladina protilátok automaticky znamená oslabenú imunitu a rovnako ani vysoké hodnoty nemusia vždy znamenať úplnú ochranu. Preto je ideálne riešiť testovanie protilátok s lekárom, ktorý ich vie správne vyhodnotiť a odporučiť ďalší postup.

V čom sa líši imunita detí a dospelých?

Imunita detí je vo vývoji a postupne sa „učí“ reagovať na nové podnety z prostredia. Dieťa sa po narodení stretáva s množstvom vírusov, baktérií a alergénov, ktoré jeho organizmus ešte nepozná, a preto na ne často reaguje infekciami. Práve preto bývajú deti v škôlke alebo škole často choré – nie je to automaticky znak zlej imunity, ale prirodzený proces budovania obranyschopnosti. Každá viróza alebo infekcia je pre imunitný systém určitým tréningom, pri ktorom si telo vytvára tzv. imunitnú pamäť. Čím viac skúseností imunita nazbiera, tým rýchlejšie a účinnejšie vie neskôr reagovať.

Deti v kolektívoch sú vystavené väčšiemu množstvu vírusov, pretože infekcie sa medzi nimi šíria rýchlo – deti si často neumývajú ruky dostatočne dôkladne, dávajú si prsty do úst, zdieľajú hračky a sú v úzkom kontakte. Z toho dôvodu je bežné, že dieťa môže byť choré aj viackrát za sezónu, najmä počas prvých rokov v škôlke. Postupne však väčšina detí pozoruje zlepšenie – infekcií je menej, majú miernejší priebeh a regenerácia je rýchlejšia.

Oproti tomu imunita dospelých už má „skúsenosti“. Organizmus má vytvorenú širšiu imunitnú pamäť a často dokáže zareagovať rýchlejšie, takže dospelý človek niekedy infekciu ani nepocíti naplno alebo ju prekoná miernejšie. Na druhej strane však imunita dospelých býva často oslabovaná životným štýlom. Dlhodobý stres, nedostatok spánku, vyčerpanie, sedavý spôsob života, zlá strava či fajčenie dokážu obranyschopnosť znížiť, a preto niektorí dospelí trpia častými infekciami rovnako ako deti.

Oslabená imunita u detí sa prejavuje najmä opakovanými infekciami, ale dôležité je rozlišovať, či ide o bežné virózy v kolektíve, alebo o niečo vážnejšie. Ak dieťa prekonáva najmä nádchy a bežné respiračné infekcie, ktoré ustúpia bez komplikácií, vo väčšine prípadov ide o normálny vývoj imunity. Pozornosť by však mali rodičia spozornieť vtedy, ak sú infekcie nezvyčajne časté, veľmi ťažké, trvajú dlho, často končia antibiotikami alebo sa pridružujú komplikácie ako opakované zápaly pľúc, silné zápaly stredného ucha či výrazné zhoršenie celkového stavu. V takom prípade je na mieste konzultácia s pediatrom a prípadne aj imunologické vyšetrenia.

Aké vyšetrenia absolvovať pri opakujúcich sa infekciách?

Ak človek trpí opakovanými infekciami, ktoré sa vracajú každých pár týždňov, majú ťažší priebeh alebo sa na ne „lepia“ ďalšie komplikácie, je vhodné absolvovať základné vyšetrenia u všeobecného lekára alebo pediatra. V mnohých prípadoch totiž nemusí ísť len o „slabú imunitu“, ale o konkrétny problém v organizme, ktorý znižuje obranyschopnosť alebo spôsobuje, že sa telo nedokáže dostatočne zregenerovať.

Základným krokom bývajú krvné testy, najmä kompletný krvný obraz, ktorý ukáže stav bielych krviniek, červených krviniek a celkovú schopnosť organizmu reagovať na infekcie. Často sa dopĺňa aj CRP, ktoré pomáha odlíšiť, či ide skôr o vírusový alebo bakteriálny zápal, a ďalšie zápalové parametre podľa odporúčania lekára. Veľmi dôležité je aj vyšetrenie vitamínu D, pretože jeho nedostatok je častý a priamo ovplyvňuje imunitnú odpoveď. Podobne sa často kontroluje železo a zásobné železo (ferritín), keďže jeho nízke hodnoty môžu súvisieť s únavou, slabosťou a nižšou odolnosťou voči infekciám.

Ak sa infekcie opakujú dlhodobo, lekár môže odporučiť aj rozšírené vyšetrenia. Patrí sem vyšetrenie protilátok, ktoré ukáže, či organizmus vytvára dostatočnú imunitnú odpoveď na niektoré infekcie alebo očkovanie. V niektorých prípadoch sa robí aj alergologické vyšetrenie, pretože neliečená alergia môže imitovať časté infekcie (napríklad opakovaná nádcha, kašeľ, dráždenie hrdla) alebo môže zhoršovať stav slizníc, ktoré sú potom náchylnejšie na vírusy a baktérie.

Rovnako dôležitá je kontrola tzv. chronických ložísk infekcie. Niektoré zápaly totiž nemusia byť výrazné, no môžu organizmus dlhodobo zaťažovať a oslabovať imunitu. Typickým príkladom sú chronicky zapálené mandle, opakované zápaly prínosových dutín, zubné ložiská alebo neliečené zápaly ďasien. Aj takéto „skryté“ problémy môžu spôsobovať opakované ochorenia a dlhodobú únavu.

Ak sa objaví podozrenie na vážnejšie oslabenie imunity, výrazne neštandardný priebeh infekcií alebo ak základné vyšetrenia neprinesú vysvetlenie, ďalším krokom môže byť vyšetrenie u imunológa. Imunológ vie urobiť detailnejšie testy imunitného systému, posúdiť funkciu jednotlivých zložiek imunity a odporučiť cielenejší postup – či už v rámci liečby, prevencie alebo dlhodobej podpory obranyschopnosti.

Ako posilniť imunitný systém a podporiť imunitu prirodzene?

Ak sa pýtate, ako posilniť imunitu, najdôležitejšie je pochopiť, že ide o dlhodobý proces a nie o jednorazové riešenie. Skutočné posilnenie imunity nevzniká zo dňa na deň ani z jednej tablety. Imunita sa buduje postupne – cez každodenné návyky, ktoré buď podporujú obranyschopnosť, alebo ju naopak oslabujú. Mnoho ľudí sa snaží riešiť podporu imunity až vtedy, keď ochorie, no najlepší efekt má prevencia a pravidelnosť.

Úplným základom je kvalitný spánok, ideálne 7 až 9 hodín denne. Práve počas spánku prebiehajú regeneračné procesy, telo „upratuje“ zápalové reakcie a obnovuje imunitné bunky. Ak človek spí málo alebo nekvalitne, imunita sa oslabuje veľmi rýchlo – a to aj vtedy, keď má dobrú stravu či doplnky. Spánok je preto jedna z najdôležitejších vecí, ktorú môžete pre svoju imunitu urobiť.

Rovnako dôležitá je strava. Ak chcete skutočnú podporu imunity, jedálniček by mal byť pestrý a pravidelný, nie postavený len na rýchlych sacharidoch a spracovaných potravinách. Imunitný systém potrebuje „stavebný materiál“ – kvalitné bielkoviny na tvorbu imunitných buniek, zdravé tuky (najmä omega-3), dostatok vlákniny a antioxidantov. Zelenina a ovocie nie sú dôležité len pre vitamíny, ale aj pre to, že znižujú zápal v tele a podporujú prirodzenú odolnosť. Dôležité je tiež hydratovať organizmus, pretože sliznice (nos, hrdlo) sú prvou ochrannou bariérou proti vírusom – a keď sú suché, infekcie sa šíria ľahšie.

Veľkú úlohu zohráva aj črevný mikrobióm, ktorý je úzko prepojený s imunitou. Črevo je totiž jeden z najväčších „imunitných orgánov“ v tele. Ak je mikrobióm v rovnováhe, imunita funguje lepšie a telo sa vie účinnejšie brániť. Preto sú dôležité aj probiotiká a fermentované potraviny, ako sú jogurty, kefír, kyslá kapusta alebo kimchi. Pri častých infekciách alebo po antibiotikách môže byť črevná rovnováha narušená a vtedy sa podpora mikrobiómu stáva ešte dôležitejšou.

Neoddeliteľnou súčasťou imunity je aj pohyb. Nemusíte byť športovec – stačí pravidelná chôdza, ľahké cvičenie alebo pobyt na čerstvom vzduchu. Pohyb pomáha zlepšiť cirkuláciu krvi a lymfy, čo podporuje prenos imunitných buniek po tele. Okrem toho znižuje stres, ktorý je jedným z hlavných „ničiteľov“ imunity.

Pri doplnkoch výživy patria medzi najdôležitejšie vitamíny na imunitu, najmä vitamín D, vitamín C, zinok a selén. Vitamín D je kľúčový najmä počas jesene a zimy, pretože jeho prirodzená tvorba zo slnka je nízka. Zinok a selén sa podieľajú na správnom fungovaní imunitných reakcií a vitamín C prispieva k podpore obranyschopnosti aj k zníženiu únavy. Pri doplnkoch však platí, že je lepšie užívať ich rozumne a pravidelne, nie nárazovo len počas choroby – lebo imunita potrebuje stabilnú podporu, nie krátkodobé „záchranné balíčky“.

V určitých situáciách ľudia riešia aj Wobenzym užívanie, ktorý je známy ako enzýmový prípravok podporujúci regeneráciu, zápalové procesy a celkovú imunitnú rovnováhu. Zmysel môže mať najmä v období, keď sa organizmus zotavuje, alebo keď človek pociťuje, že je dlhodobo oslabený. Aj tu však platí, že doplnky majú najlepší efekt, ak sú súčasťou širšieho režimu – teda spánku, stravy, pohybu a pravidelnej prevencie.

*produkty

FAQ – Najčastejšie otázky o imunitnom systéme

Čo najviac oslabuje imunitný systém?

Najviac ju oslabuje dlhodobý stres, nedostatok spánku, chronická únava, zlá strava, fajčenie a častý alkohol. Výrazný vplyv má aj nedostatok vitamínu D.

Ako zistím, že mám oslabenú imunitu?

Typické sú časté infekcie, dlhé zotavovanie, opakované opary, únava a zhoršené hojenie. Ak sa infekcie vracajú neprimerane často, je vhodné vyšetrenie u lekára.

Ktoré vitamíny sú najdôležitejšie pre imunitný systém?

Najdôležitejšie sú vitamín D, vitamín C, zinok, selén a vitamíny skupiny B. Pri výbere doplnkov sa oplatí zamerať na komplexné vitamíny na imunitu.

Je normálne, že sú deti často choré?

Áno, najmä v kolektíve. Deti si budujú imunitnú pamäť. Ak sú však infekcie extrémne časté, komplikované alebo dieťa zle prospieva, treba riešiť vyšetrenie.

Ako dlho trvá posilnenie imunitného systému?

Zvyčajne ide o niekoľko týždňov až mesiacov. Pri správnych návykoch však môže človek pocítiť prvé zlepšenie už do 2 – 4 týždňov.

 

Zdroje:

https://my.clevelandclinic.org/health/body/21196-immune-system

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29099763/

https://www.who.int/health-topics/nutrition

https://medlineplus.gov/vitamind.html

https://ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminC-HealthProfessional/

https://ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminD-HealthProfessional/

https://ods.od.nih.gov/factsheets/ImmuneFunction-HealthProfessional/

Zdieľať na Facebooku